Netradične netradičná recenzia reštaurácie Damašk Košice

Autor: Katarína Karľová | 13.7.2015 o 14:52 | Karma článku: 4,69 | Prečítané:  1160x

Keď som bola žiačka na základnej škole, pani učiteľky nám vždy hovorili, že svojím správaním reprezentujeme svojich rodičov. Dáva to zmysel, pretože, oni nás napokon vychovali. 

Po mojej skúsenosti s nepríjemnou čašníčkou v Damašk Restaurant, som začala premýšľať či podniky dokážu regulovať takéto správanie personálu. Dospela som k záveru, že áno. Čašníčka tiež reprezentuje podnik, v ktorom pracuje, rovnako ako dieťa svojich rodičov. Na mojej poviedkovej skúseností s čašníčkou sa pokúsim vysvetliť, čomu by mali podniky preventívne predchádzať.

Č- čašníčka

J- ja

K1- kamarát jeden

K2- kamarát dva

Sadáme k špinavému stolu, pretože všetky boli približne rovnako špinavé. V tomto podniku som sa bola najesť prvýkrát, nuž nesťažovala som sa. Zatiaľ. Čašníčka bola dostatočne rýchla, okrem nás totiž na terase nikto nesedel.

Č: Čo si dáte?
Prvá chyba, na túto odpoveď mám sto chutí povedať: „Nohy pod stôl.“ Obľúbenejšia varianta je však: „Čo to bude?“ – „To povie až doktor v 5tom mesiaci“. Vážení majitelia podnikov. Naučte prosím svoje čašníčky v prvom rade príjemne pozdraviť a opýtať sa, čo si zákazník ŽELÁ.

K1: Poprosíme jedálny lístok.

Č: Na obed je už len buď syr, alebo kuracie mäso s mexickou omáčkou.
Prejavená neochota prejsť sa po jeden jedálny lístok z terasy až do vnútra? Nevadí, už vtedy som vedela, že prepitné nedostane.

K1: Ja chcem syr!

Č: A polievku máme hovädziu alebo cesnakovú.

K1: Cesnačku!
Tomu sa hovorí nenáročný a spokojný zákazník. Teraz prídu na rad vymýšľači.

K2: Robíte aj pizzu?

Č: Robíme.

K2: (Smiech). Mohol by som vidieť ponuku?

Čašníčka prekrútila očami tak silno, že keby bola Superman, tak jej laserovým pohľadom je zničené všetko v okruhu sto metrov. Našťastie si všimla ponuku pízz na vedľajšom stole, tak už o čosi ochotnejšie preň urobila krok a podala nám ho.

J: Aká je príloha k tej mexickej omáčke?

Č: Pol ryže a pol hranolky.

J: Tak ja Vás poprosím to a polievku - hovädziu.

K1: Ja si dám nakoniec tiež to kuracie s mexickou a cesnačku.

Č: Na pitie si čo dáte?

K1: Tri deci kofoly.

Po našom pritakaní.

K1: Trikrát.

Č: Takže raz syr, dvakrát kuracie s mexickou, raz hovädzia a dvakrát cesnaková. A kofola. Ok.
Opakovanie je matka múdrosti, proti tomu nič nemám. Aspoň na nič nezabudne, ha ha.

K2: Kým nám donesie polievku, odbehnem si do bankomatu.

J: Idem s Tebou.

Bankomat bol vzdialený asi 150 metrov od miesta kde sme sedeli. Kým sme sa vrátili polievka stále nikde. Ani len kofola. Ďalších 5 minút čakania. Dorazila polievka. Mňam, mňam. Zaujímavé to začne byť po polievke. Prišlo hlavné jedlo a príbor nám hodila na špinavý stôl, pričom v servítke boli zabalené len rúčky. Chcela som sa opýtať na kofolu, no keď som videla, čo sa stalo s mojím príborom, úplne mi to vyfučalo z hlavy. Mala som sa vtedy ozvať, no chlapci vyzerali tak, že im to nevadí, nuž vybrala som si príbor, čo bol na vrchu a tiež som ticho sedela. Keď čašníčka odišla, začalo mi byť ľúto za kofolou, pretože, k tej mexickej omáčke sa naozaj niečo na pitie hodilo. 

K2: Aha, akú mám vidličku.
(Pokrivená)

J: Veď moja je ešte viac, pozri!

Začala som frfľať. Na všetko, od začiatku až do teraz, čo mi vadilo. Kamaráti sa postarali o to, aby sa z mojej frfľanice stala zábava k obedu. Hoci ma rozosmiali, bola som pevne rozhodnutá, že už je čas ozvať sa a niečo tej čašníčke povedať. Prišla pozbierať prázdne taniere a naskytla sa príležitosť.

Č: Chutilo Vám?

K1, K2: (Také zamrmlané) áhmh hm no.

J: Viac by nám chutilo, keby to bolo s kofolou, ktorú sme si objednali.

Č: Ja som zabudla, ospravedlňujem sa, hneď ju prinesiem.

Odchádza.

J: Už teraz nemusíte, my sme ju chceli k jedlu.

Od chrbta mi odpovedá:

Č: Keď som ju nablokovala, už musím!
Naučte robiť storno svoje čašníčky aj pre takýto prípad. Zaujímalo by ma, čo by sa dialo, keby sme si tú nablokovanú kofolu všimli na účtenke až pri odchode. No to už sa žiaľ nedozvieme. Opäť moja chyba.

Po tragikomickej chvíli sa vrátila aj s kofolou a najväčšia sranda začala v jej snahe ospravedlniť sa.

Č: Ešte raz sa Vám ospravedlňujem za tú kofolu, mám toho veľa, no občas sa stane, že mi niečo vypadne.
V celej reštaurácii sedeli okrem nás traja ľudia. Čiže má toho asi veľa v osobnom živote. Fajn. Nech nerobí čašníčku.

J: Viete, keby to bola len jedna vec, tak by som bola ticho, no odkedy sme sem prišli, tých vecí sa nazbieralo. Hodili ste nám príbor na špinavý stôl...

Č: Nebol zabalený?

J: Nie, zabalené boli iba rúčky, nie to, s čím sa je.

Č: Pozrite, my sme fast food, ja nie som ani povinná nosiť Vám jedlo. Ja nie som chobotnica, robím čo môžem ale nemôžem myslieť na všetko.

Už mi bolo v tej chvíli jasné, že nevykecám nič, že táto slečna si poradiť nedá. Nechala som ju odísť a premýšľala som nad tým fast foodom. Nešlo mi to nejak do hlavy. Fast food s denným menu, polievkami a pizzou? Kamoš mi prerušil myšlienky

K2: Fast food? Pozri, čo píše tam koňskými písmenami: DAMAŠK RESTAURANT. A keď sú fast food, prečo sme na polievku čakali 15 minút? Pri tom v celej reštike sedí dokopy 5 ľudí.

Milí majitelia podnikov, reštaurácií, barov a fast foodov. Viete, ako sa Vaši zamestnanci správajú k Vašim zákazníkom? Damašk Restaurant možno je podnik s výbornou kuchyňou a úžasnými majiteľmi, však vďaka správaniu sa čašníčky sa do toho podniku tak skoro nevrátim. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?