Reforma školstva, ktorá na Slovensku prebehla v roku 2008 mala pekné ciele. Vynechajme veci, ktoré študenti nepotrebujú, aby mohli ísť v základnom učive viac do hĺbky. Realita je však taká, že do hĺbky sa základne učivo nerozoberá, proces učenia je rovnako povrchný ako bol vždy, no teraz je toho učiva navyše aj žalostne málo. Žiaci sú nesamostatní, chýba im logika, v piatom ročníku základnej školy nevedia od seba odčítať dve dvojciferné čísla. Učitelia sú z toho deprimovaní a demotivovaní.
Aj vy si v duchu hovoríte, veď nechajme takých žiakov prepadnúť, aby si to stihli dobrať? Ale kdeže. Dnes už prepadávanie nie je v móde. Systém školstva je nastavený tak, aby sa celá trieda prispôsobila najpomalším a najnešikovnejším žiakom v triede. Bola som svedkom toho, ako žiačka vypočítala príklad z matematiky za minútu a pol a zvyšných desať minút sa v triede nudila a pozerala do plafónu, pretože čakala, kým ten istý príklad vypočítajú ostatní spolužiaci. Hovoríte si, že je to nadané dieťa a patrí do nadanej triedy so špeciálnym plánom? Možno máte pravdu, podľa mňa to však bolo normálne dieťa, akými sme kedysi boli i my.
Základné školy bojujú o prežitie. Takmer všetkých, čo vedia čítať a písať v piatom ročníku pohltí gymnázium. Na základných školách prežívajú žiaci, ktorí majú väčší problém s učením, napriek tomu ostalo iba málo takých, ktorí by dokázali celú triedu potiahnuť. Gymnázia totiž tiež ďaleko skresali zo svojich požiadaviek na potenciálnych študentov. Gymnázia tiež bojujú o každé euro.
Financovanie základných a stredných škôl je postavené na normatívnom princípe, školy sú financované podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu v zmysle zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky).
Na vysokých školách študuje veľa psychológov, ktorí si po skončení štúdia hľadajú uplatnenie. Najlepšie bude, ak ich napcháme do školstva, tam nebudú nikomu zavadzať, povedal si raz ktosi a tak sa stalo. Začala sa diferenciácia žiakov. Má vaše dieťa problémy s učením? Nechce sa mu učiť, radšej bude sedieť celý deň za facebookom, ale bojíte sa, žeby sa to mohlo odraziť na jeho známkach? Žiadny problém. Pošlite ho za psychológom. Napíše mu papier, že má dyslexiu, aspergera, ADHD, diskalkúliu alebo inú poruchu učenia. Problém vyriešený! Teda aspoň na koncoročnom vysvedčení.
Keď patríte k tým rodičom, ktorí neposielajú dieťa hneď za psychológom, tak možno bude mať na vysvedčení o dva stupne horšiu známku ako jeho spolužiaci ale nič sa nedeje! Na strednú školu sa aj tak bez problémov dostane. Školám je totiž už jedno, koho tam vezmú. Za každého študenta majú predsa peniaze, no nie? Nemusíte sa ani báť, žeby na strednej škole neskôr prepadlo. Tak čo vlastne z vášho dieťaťa vyrastie?
No predsa výborný volič! Presne tam to speje, ak s tým nič nebudeme robiť. Hlúpy volič = výborný volič. Nemyslite si, že podceňujem schopnosti vášho dieťaťa. Ak je vaše dieťa naozaj nadané, učte sa s ním prosím doma sami. Ale kedy, však? Veď ťažko pracujete, aby malo čo do úst. Ani základná, ani stredná škola mu však neposkytne vzdelanie, aké si zaslúži. Všetci učitelia to vedia.
Videli ste učebnice svojho dieťaťa? Už ani na nich nie je spoľahnutie. Vytvárali ich totiž ľudia, ktorí majú tisícročnú prax a preto v nich môžete nájsť názov témy: Pytagorova veta - definícia. Myslím, že vám nemusím vysvetľovať rozdiel medzi vetou a definíciou, ak by len predsa áno, tak definícia vysvetľuje pojmy. Veta vyslovuje nejaké tvrdenie, v ktorých využíva pojmy z definície. Toto však každý študent, ktorý ma za sebou aspoň pol semestra štúdia matematiky vie. Preto si dovoľujem tvrdiť, že takýto názov by v živote matematik nenapísal.
Poďme sa spolu pozrieť 40 rokov do budúcnosti. Naša pracujúca vrstva sú všetko promovaní inžinieri, magistri, doktori. K lekárovi však nikto nechodí, pretože sa všetci boja, tak sa liečia doma sami. Murárov nemáme, pretože kto by robil murára s vysokou školou. Naše obchodné vzťahy so zahraničím sú biedne. Po eure ostal už iba mastný fľak, európska únia sa už dávno rozpadla. Musíme sa spoľahnúť sami na seba. Dôchodcovia sa dožívajú 60 rokov, pretože umierajú od hladu. Dôchodky im nie je z čoho zaplatiť. Hrozivá predstava? Tak si predstavte, že to je ešte ten lepší prípad toho, čo nás čaká.
Čo môže byť horšie? Názov tohto článku vám to možno prezradí. Nesloboda. Sme otrokmi ľudí, ktorých sme si sami zvolili. Pretože tak si nás už od mala vychovali. Vychovali z nás ľudí, ktorí im slepo dôverujú. Nikto nás v škole nenaučil finančnej gramotnosti, nikto nás nenaučil brániť sa, tak sa spoliehame na tých, ktorí sa o nás starajú, ktorých platíme z našich daní. Velí nám veľký brat, ktorého musíme na slovo počúvať.
Možno moje slová znejú ostro a myšlienky sú napísané veľmi sedliacky, ale mojou úlohou bolo popísať, čo vidím a čo vidieť už nechcem. Keď sa ma deti, vnúčatá raz budú pýtať, prečo som s tým nič nerobila, chcem mať odvahu pozrieť sa im aspoň do očí.
